]]>
]]>Dospelé červy D. immitis sú veľké 3,5-31cm a vyskytujú sa v srdci, či v artériách pľúc. Bránia krvnému obehu, spočiatku sa choroba prejavuje kašľom, potom dušnosťou a nakoniec zlyhaním srdca a obličiek. Samičky rodí živé mikrofilárie do krvi (0,3 mm), kde sa stávajú prístupnými pre ďalší prenos komármi na iného hostiteľa. U komárov sa mikrofilárie vyvinú do vyššieho larválneho štádia a transformácia na dospelého červa prebieha v srdci a artériách pľúc hostiteľa a trvá niekoľko mesiacov (6 mesiacov). Dospelí jedinci žijú v srdci 5-7 rokov, ale mikrofilárie cirkulujú v krvi ešte 2,5 roka po eliminácií dospelých dirofilárií.
U človeka nedochádza k dokončeniu životného cyklu parazita a nie je schopný uvoľnovať mikrofilárie do krvi. Ochorenie prebieha vo väčšine prípadov bezpríznakovo.
Škodlivé účinky závisia vysoko na množstve prítomných parazitov. Upchávanie pravej srdečnej komory, pľúcnych artérií vedie k patologickým zmenám, srdečnej slabosti, poškodeniu pľúc, pečene a ľadvín. U psov ľahšia forma je bezpríznaková, pri ťažšej forme sa objavuje kašel, najmä po záťaži, občasné krvácanie z telných otvorov, chudokrvnosť, chudnutie, strata kvality osrstenia a zväčšenie pravej komory srdca. Pokročilá forma sa prejaví častým kašlom, zrýchleným dýchaním, zvýšenou srdečnou frekvenciou až s úpadkom do mdlôb. Môže dôjsť k úhynu v dôsledku srdečného alebo ľadvinového zlyhania.
D. repens sa na rozdiel od D. immitis vyskytuje pod kožou a len zriedkavo je pozorovaný v oku, srdci alebo iných orgánoch. Táto forma býva častejšie identifikovaná aj v súvislosti s chorobou u človeka a je rozšírenejšia, nie však taká nebezpečná. Choroba môže mať skrytý priebeh, alebo sa objavujú v podkoží na pohmat tvrdé uzlíky obsahujúce dospelého parazita.
Psia dirofilarióza bola opakovane zaznamenaná na Slovensku po roku 2005 v okresoch Bratislava a Komárno a jej výskyt vzrastá.
Diagnózu je možné potvrdiť len krvnými testami, ktoré ju preukážu najskôr 190 dní od nákazy. Do apríla v rámci výskumu sa tieto vyšetrenia robia zadarmo, platí sa len odber krvi u vášho veterinára. Pozitívne jedince mladšie ako 7 mesiacov sú hostiteľmi mikrofilárií neschopných dosiahnuť vývojový stupeň dospelosti, pretože sa do tela jedinca dostali transplacentárne.
Liečba je možná, ale v pokročilých štádiách veľmi obtiažna - zabitie veľkého množstva červov môže upchať cievy. Najúčinnejšia je prevencia, pužívanie repelentných prípravkov proti komárom (Stronghold, Advocate), tieto prípravky zabíjajú mikrofilárie, ktoré sa do krvi dostanú po poštípaní infikovaným komárom. Komerčné preparáty obsahujú účinnú látku selemectin, ivermectin alebo milbemycin oxim.
Na Slovensku sú rizikovými oblasťami juhozápadné Slovensko - Podunajská a Východoslovenská nížina a Záhorie. V roku 2007 bolo vyšetrených 287 psov z Poddunajskej a Východoslovenskej nížiny. Ukázalo sa, že kým spoločenských psov bolo napadnutých len 7,8 percenta, chorých bolo až 50 percent strážnych, 40 percent poľovníckych a 51,1 percenta služobných psov.
http://www.fmed.uniba.sk/
http://www.rr.sk/
http://www.cassovia.sk/
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dirofilarióza#Zdroje
]]>
Predpokladané príčiny vzniku tohoto ochorenia sú rýchly rast, bakteriálna a vírusová osteomyelitída, metastázy z hnisavého ložiska, dedičné predispozície, prechodné cievne abnormality, alergie, metabolické poruchy, autoimunitná reakcia po vírusových infekciách, hyperestrogenizmus a stres.
Postihnuté zvieratá vykazujú náhle vzniknuté mierne až silné krívanie, ktoré si niekedy majiteľ omylom spojuje s traumatom (skok, náhly pohyb) . Krívanie môže byť nepretržité alebo občasné a postihuje jednu alebo viac končatín. Typickým nálezom pri diagnóze je výrazná bolestivosť dlhých kostí na ohmat, a to nielen na končatine, na ktorú pes kríva, ale tiež na končatine na druhej strane. Panostitída sa väčšinou prejaví najskôr na hrudných končatinách. Najčastejšie postihuje ramennú kosť, ale tiež lakťovú, vretennú, stehennú a holennú kosť. Ochorenie obvykle z jedného miesta zmizne a objaví sa na druhom mieste. Tento cyklus prebieha v 2 - 3 týždňových intervaloch s krátkymi prestávkami medzi epizódami. Klinické príznaky, ako je výrazná bolestivosť kostí, občasná horúčka, letargia či anorexia, väčšinou samy vymiznú, akonáhle zviera dosiahne vek 18 - 20 mesiacov.
Toto ochorenie sa diagnostikuje na základe anamnestických údajov klinického vyšetrenia. Diagnóza sa dá potvrdiť röntgenologicky.
Terapia je symptomatická s cieľom zmierniť bolesť a ukľudniť zápal. Dôležitý je kľud, podávanie nesteroidných protizápalových liekov, prípadne antibiotík. Ako bolo uvedené už predtým, i pri úspešnej liečbe prichádza v mnohých prípadoch k obnoveniu klinických príznakov, čo kladie veľkú záťaž na majiteľov, avšak prognóza z hľadiska úplného uzdravenia bez následkov je priaznivá. ]]>
Aortická stenóza je zúženie prietoku krvi z ľavej komory srdca do aorty. V tomto mieste sa sa nachádza aortálna chlopňa. Pri zúženom prietoku sa srdce musí oveľa viac namáhať, aby zabezpečilo dostatok okysličenej krvi pre organizmus. Toto zúženie môže vzniknúť abnormálnymi chlopňami alebo nadmerným tkanivom nad chlopňou (supravalvulárna aortická stenóza) alebo priamo pod chlopňou vnútri komory (subvalvulárna aortická stenóza).
Subvalvárna aortická stenóza (SAS) sa vyskytuje pri rôznych plemenách a nedá sa diagnostikovať pri narodení, ale vyvýja sa pri raste psa. Do roku sa zvyčajne vyskytne srdcový šelest - hlavný príznak tejto choroby, pri stredných až ťažkých prípadoch SAS. Zachytí ho senzitívny stetoskop a použitím ultrazvuku, EKG alebo RGT pľúc kardiológ može vyhodnotiť srdečnú činnosť psa.
Ľahké prípady SAS zvyčajne nemajú žiaden vplyv na život psa a liečba nie je potrebná, ťažko sa na túto formu príde, pretože pes prežíva celý život bez príznakov tejto choroby. Avšak ani tento pes by nemal byť použitý v chove, je totiž autozomálne dominantne dedičná. Preto niektoré krajiny majú ako podmienku pri zaradení do chovu aj screening srdca. Veterinári odporúčajú chovné psi priebežne vyšetrovať vo veku 1, 2, 4 a 6 rokov, keďže šelest sa môže prejaviť až neskôr.
Stredne ťažké prípady SAS ovplyvňujú život psa rozličnými spôsobmi. Pes by sa nemal veľmi namáhať, niekedy je potrebné podávať lieky, môže spôsobiť skrátenie života a niekedy je potrebná rozsiahla liečba.
Ťažké prípady SAS ovplyvňujú život psa veľmi zreteľne - výrazne sa skráti dĺžka života, pes má stredný až ťažký šelest,tolerancia k pohybu je malá, lieky sú nevyhnutné, náhly srdcový záchvat môže psa postihnúť v každom veku a býva často smrteľný.
Je to jedna z často prehliadaných chorôb, keďže vokajšie príznaky sa prejavujú až pri ťažkej forme ochorenia. Nepodceňujme preto rýchlu a častú únavu psa po námahe, ťažšie dýchanie a vyhľadajme veterinára. Zvyčajne ľahšie formy ochorenia bývajú diagnostikované pri rutinnej prehliadke u veterinára, keď zachytí šelest.
Zdroj:
http://www.cedarvalleypups.com/NewNewfSite/HealthIssues.html
http://home.europa.com/~dshecklr/SAS.html
]]>
Pes sa rodí s malým množstvom protilátok, ktoré získava od matky. Veľké množstvo protilátok prijíma z materského mlieka do 24 hodín po narodení, ktoré mu poskytujú dostatočnú ochranu počas prvých týždňov života. Prvé očkovanie prebieha vo veku až 6 týždňov, kedy začnú tieto hodnoty protilátok postupne klesať. 8 týždňové šteňa, ktoré si prinesieme domov, teda už má byť zaočkované po prvý krát už u chovateľa a býva predané majiteľovi spolu s očkovacím preukazom (alebo pasom spoločenského zvieraťa). V ňom je zaznačený dátum očkovania a použitá vakcína. Býva tam uvedený aj dátum ďalšieho očkovania, ktorý Vám chovateľ isto pri predávaní šteniatka pripomenie. Pri návšteve Vášho veterinára (ktorá sa odporúča čoskoro po privezení psíka domov) sa dohodnete na ďalšom očkovacom pláne, ktorý sa môže mierne líšiť od veterinára k veterinárovi.
V súčastnosti je možné zaočkovať psa proti viacerým infekčným chorobám:
besnota, infekčná hepatitída, infekčná laryngotracheitída / psincový kašeľ najčastejšie spôsobený parainfluenzou, koronaviróza, leptospiróza, lymská borelióza, parvoviróza, psinka, tetanus
Zo zákona je povinné očkovanie len proti besnote, ktoré musí mať každý pes starší ako 6 mesiacov. Po prvom zaočkovaní, ktoré končí zväčša očkovaním proti besnote v treťom až šiestom mesiaci je nutné každoročne psa preočkovať. Existujú rôzne druhy kombinovaných vakcín, ktoré obsahujú protilátky proti rôznym chorobám. Existuje i komplexná vakcína, ktorá pokryje celoročné očkovanie.
Čo obsahuje daná vakcína zistíme podľa jej názvu, ktorý býva zložený zo skratiek názvov chorôb (viď nižšie), proti ktorým obsahuje protilátky. Napr. Vakcína DHP je vakcína proti psinke, infekčnej hepatitíde a parvoviróze.
Iné očkovania bývajú vyžadované veterinárnymi predpismi pri kynologických podujatiach (ako výstavy a súťaže) a bývajú uvedené v propozíciách daného podujatia. Tiež býva vhodné očkovať podľa toho, v akej oblasti sa pes pohybuje. Ak v oblasti s vysokým výskytom borélie, proti borelióze. Psi pracovné a lovecké proti tetanu.
Vakcinovať sa majú len zdravé zvieratá (žiadna hnačka, vracanie, zvýšená teplota, náhla zmena chovania), vyhnúť sa treba očkovaniu háravých súk a brezích, či kojacich súk. Po očkovaní môže dôjsť k vedľajším reakciám - zdureniny po vpichu (niekedy až veľkosti ping-pongovej loptičky), svrbenie, vyrážky, opuchy. Môže sa taktiež vyskytnúť zvýšená teplota, prechodné nechutenstvo a apatia. Pri ich vyskytnutí je samozrejme dôležité sa poradiť s veterinárom, hoci nie je dôvod sa znepokojovať. Zriedkavo sa môže vyskytnúť alergická reakcia, preto je vhodné pri prvých očkovaniach počkať pol hodinu po očkovaní v čakárni veterinára.
Doporučuje sa 14 dní po vakcinácii nevystavovať zviera žiadnej záťaži a nekúpať ich kvôli prechladnutiu.
Základná schéma očkovania, pri ktorom si pes postupne vybuduje a zachová dostatok protilátok v krvi:
6 - 9 týždňov - prvé očkovanie (DHPPi)
8 - 12 týždňov - prvé preočkovanie (DHPPiL)
12 - 16 týždňov - druhé preočkovanie (DHPPiL+R)
1 rok - každoročné preočkovanie (DHPPiL+R)
Doplnkové očkovania:
v 9 týždňoch s preočkovaním po troch až štyroch týždňoch - koronaviróza
po troch mesiacoch veku s preočkovaním po dvoch až štyroch týždňoch - tetanus, borelióza, infekčná laryngotracheitída
Prehľad infekčných chorôb
Besnota - R
Jedna z najnebezpečnejších chorôb prenosná i na človeka, najčastejšie sa prenáša pohryzením infikovaným zvieraťom. Vírus sa nachádza najmä v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Inkubačná doba je 3-8 týždňov. Prejavuje sa v počiatočnom štádiu (3 dni) zvýšenou ľakavosťou, neskôr sa stáva zúrivým a útočným (3-4 dni), kým choroba neprejde do paralytického štádia - pes sa ukľudní, nastane ochrnutie zadných končatín, poklesne spodná čeľusť, jazyk visí z tlamy a pes slintá, behom dvoch dní dochádza k smrti. Pri tichej forme prechádza choroba z počiatočného štádia priamo do paralytického.
Psinka - D
Toto veľmi nebezpečné vírusové ochorenie, sa môže prejaviť v troch formách: pľúcnej, gastrointestinálnej (postihnutý tráviaci trakt),nervovej. Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom nakazeným jedincom, a to predovšetkým prostredníctvom výlučkov z očí, nosa a slín, poprípade močom a trusom a tiež bezkontaktným spôsobom - kvapôčkovou infekciou, kedy pes vdýchne vírus rozptýlený vo vzduchu po kašli chorého zvieraťa. Inkubačná doba je 3-7 dní. Prejavuje sa horúčkami, výtokmi z očí a nosa (najskôr vodnatý, neskôr hlienovitý s prímesou krvi), kašeľ. Pri forme gastrointestinálnej sa prejaví nechutenstvom, zvracaním a hnačkami s prímesou krvi. Neskôr dochádza k napadnutiu nervového systému. Pri jeho postihnutí pozorujeme kŕče, zášklby v tvárovej časti, triaška, slinenie.
Parvoviróza - P
Toto vysoko nákazlivé ochorenie psov má zdroj vírusu v truse chorého zvieraťa, kde môže prežívať niekoľko rokov. Pes sa môže nakaziť kontaminovanou potravou, či vodou, prenáša sa i nepriamo - stykom s kontaminovanými predmetmi. Parvovírusy sú veľmi odolné voči vysokým aj nízkym teplotám, i proti väčšine dezinfekčných prostriedkov. Táto choroba má dve formy, prvá napáda tráviaci trakt. Pes zvracia žlté penovité zvratky, hnačkuje. Spočiatku sú výkaly kašovité, neskôr vodnaté s prímesou krvi, zvyčajne sprevádzané horúčkou stúpajúcou nad 39,5C. Pes neprijíma potravu a je apatický. Druhá forma sa prejavuje napadnutím srdcového svalu. A mladé šteňatá môžu umrieť do pár hodín na zápal srdcového svalu. Obe formy majú veľmi rýchly priebeh, preto treba vyhľadať veterinára čo najskôr.
Infekčná Hepatitída - H
Toto vírusové ochorenie postihuje pečeň.Prenáša sa kontaktom s chorým zvieraťom a jeho sekrétami. Inkubačná doba je 4-7 dní. Ochorenie občas nemá výrazné klinické príznaky - pes odmieta potravu, zvýšená teplota, zápal spojiviek spojený s vodnatým výtokom, zápal mandlí. Klinické príznaky ochorenia sú: horúčka, zvracanie, hnačka a predovšetkým bolesť brucha v časti za chrupavkou hrudnej kosti, kde sa nachádza pečeň.
Leptospiróza - L
Toto bakteriálne ochorenie, napáda pečeň alebo obličky, podľa toho, ktorá leptospira chorobu vyvolá a je prenosná na človeka. Pes sa môže nakaziť kontaktom s chorým jedincom, alebo kontaminovanou vodou. Často ju prenášajú hlodavce. Pri type postihujúcom pečeň je inkubačná doba 10-20 dní. Hlavné príznakmi sú zo začiatku vysoké horúčky, zvracanie a hnačky s prímesou krvi, krvácanie na slizniciach. Neskôr ako dôsledok zlyhania pečenie - žltačka. Pri chorobe postihujúcej obličky je inkubačná doba približne týždeň. Prejavuje sa nechutenstvom, pes rýchlo stráca na váhe, zvracia a je skleslý. Na jazyku a ďasnách bývajú žlté povlaky. Pri poškodení obličiek, ktoré spôsobí ochorenie, pes nepríjemne páchne, kvôli močovine zadržanej v krvi.
Parainfluenza - Pi
Táto nákazlivá infekcia má menej závažný priebeh, ale rýchlo sa prenáša priamym kontaktom ale aj prostredníctvom vzduchu. Dáva vzniku ochorenia zvaného psincový kašeľ (tento môže byť spôsobený i inými vírusmi) a prejavuje sa suchým kašľom s rôznou intenzitou a frekvenciou. Kašeľ vypadá skôr ako pokus o dávenie, občas býva sprievodným príznakom zvýšená teplota alebo výtok z očí. Občas sa môže vyvinúť zápal pľúc.
Lymská borelióza - B
Koronaviróza - C
Ide o črevné ochorenie, ktoré ohrozuje predovšetkým šteňatá a mladé psi do jedného roka veku. Príznakmi ochorenia sú hnačky, zvracanie, silný pocit smädu, nechutenstvo. Charakteristickým príznakom je kašovitá až vodnatá hnačka, ktorá môže byť spenená, a môže byť s prímesou hlienu alebo krvi. Výkaly majú zelenkavú, žltastú až oranžovú farbu a veľmi zapáchajú. Hnačka trvá obvykle 1 - 12 dní, niekedy však môže pretrvávať až 3 - 4 týždne.
Tetanus
Je prudké ochorenie nerového systému a má vo väčšine prípadov smrteľný priebeh. Vzniká pri poranení, kedy rana býva zanesená nečistotou s obsahom spór tetanu, ale spóry môžu vniknúť do tela i ústnou dutinou. Inkubačná doba je 5-10 dní. Dostaví sa tuhnutie končatín, toporná chôdza, zmena držania chvosta, problémy pri vstávaní a líhaní. Neskôr sa pridružia kŕče svalových partií. Typickým príznakom je tiež neprirodzené postavenie učí, čelo je zvrásnené a kútiky úst pretiahnuté. Pes je plachý, narieka a na vnemy ako zvukové, či dotykové reaguje kŕčom. Môže mať rýchly priebeh a pes môže uhynúť do 1-2 dní, pri miernejšej forme toto štádium trvá 1-2 týždne, kedy je aj väčšia šanca na uzdravenie.
Zdroj:
http://www.mk-vet.sk
http://www.vet-centrum.cz
http://www.efauna.sk
]]>
Ak má pes v miešku len jeden semenník, nedá sa spoľahlivo určiť, či je monorchid alebo kryptorchid . Zistiť sa to dá len operatívnou cestou. Pes má mať dva normálne vyvinuté, zostúpené semenníky, nielen preto, že to vyžaduje štandard, ale tiež preto, že to je podmienkou správneho vývoja spermií a tým aj plodnosti. Zostúpenie semenníkov by malo byť ukončené od piateho týždňa veku psa do jeho ôsmeho týždňa. Po tomto období by mali byť hmatateľné v miešku, aj keď stále môžu putovať.
Tento defekt má vysokú dedičnosť, preto kryptorchid, či monorchid je vylúčený z chovu. Je recesívne dedičný a u feny sa nikdy neprejaví, aj keď ona môže byť jeho nositeľom. Pes, ktorý má dva semenníky môže byť buď zdravý, alebo niesť túto vlohu pre kryptorchizmus. Prvý jedinec dáva zo zdravou fenou zdravé šteňatá. V prípade matky, ktorá nesie "zlý" gén, rodí sa generácia ďaľších prenášačov . Pes s nositeľom génu v závislosti od génov krycej suky môže ďalej prenášať na štenatá gény kryptorchizmu alebo, ak matka tiež nesie gény, môže sa narodiť kryptorchid. K označeniu jedinca ako nositeľa génu sa dá prísť len krytím. Ak sa vyskytne vo vrhu kryptorchid, pes aj fena sú prenášačmi a v chove by už nemali byť použití.
Občas sa vyskytne kryptorchizmus získaný. V prípade kontroly vrhu sa takýto jedinec javí úplne zdravý, avšak pri určitých podmienkach (napr. stres) môže dôjsť k preskočeniu semeníka späť do dutiny brušnej. Je to bohuziaľ nezvratná zmena.
Zdravotným problémom súvisiacim s kryptorchizmom je najmä zvýšené riziko vzniku rakoviny až o 30%, pretože semenníky sú umiestnené v oblasti s vyššou teplotou, než by mali byť. Preto je odporúčané nezostúpené semenníky chirurgicky odstrániť. Pri tejto príležitosti sú psovi väčšinou odobraté oba semenníky, aby sa predišlo nežiaducemu krytiu a ďalšiemu prenášaniu génu.
Niektorí majitelia sa snažia zamaskovať tento defekt pomocou chirurgického zásahu, kedy sa semeníky zafixujú v miešku. Zákrok sa dá pomerne dobre utajiť. Podobne existuje liečba hormonálna, po ktorej sa aplikujú masáže, ktoré majú napomôcť zostúpeniu. Bohužiaľ, z hľadiska chovu je akákoľvek liečba nevhodná, daný pes sa síce "vylieči", ale vadu bude prenášať ďalej a zvyšovať tak výskyt kryptorchidov v populácií daného plemena.
]]>
Cystín je nerozpustný pri neutrálnom pH alebo v kyslom moči, takže jeho nadmerné vylučovanie vedie k vytváraniu cystínových kryštálov (šesťhran), ktoré vytvárajú močové kamene v obličkách alebo močovom mechúri. Pretože psi majú dlhý úzky močovod v porovnaní s fenami, podráždenie a blokácia kameňmi je u nich oveľa viac rozšírenejšia. Psi s cystinuriou trpia opakovanými zápalmi močového traktu a je tu riziko upchatia močového mechúra, ktoré ak nie je liečené okamžite, vedie k poškodeniu obličky, prasknutiu mechúra a nakoniec smrti.
Cystinuria sa objavila u veľa plemien (tiež krížencov). Hoci novofundlanďani nie sú plemenom najviac spájaným s touto chorobou, je u nich vyššie riziko vytvárania močových kameňov v porovnaní s inými plemenami. Cystinuria je u novofundlanďanov dedená autozomálne recesívne. Priemerný vek, kedy sa objavia klinické príznaky u iných plemien je 4,8 roka, ale u novofundlanďanov je to 6-12 mesiacov, z čoho vyplýva, že choroba má u nich prudší priebeh. Opakovanie výskytu močových kameňov po operácií, je tiež omnoho rýchlejšie, ako u iných plemien.
Cystinuria u ľudí i psov je liečená prípravkami, ktoré viažu cystín a predchádzajú vzniku kryštálov. V niektorých prípadoch môže po týchto prípravkoch dôjsť k rozpusteniu kameňa, čím sa odstráni potreba chirurgického odstránenia kameňa. Bohužial, niektorí jedinci slabo reagujú na medikálnu liečbu a operácia je nevyhnutná.
Cystinuria by sa mala zvážiť u mladých samcov s príznakmi chronických močových problémov (problémy pri močení, krv v moči, neschopnosť močenia, pričasté močenie). Suky bývajú často asymptomatické a je dôležité, aby sa šteňací zápal močového mechúra alebo pošvy nezamieňali s cystinuriou. Je však treba upozorniť, že podobné príznaky nevyvoláva len cystín, ale i iné kamene alebo piesok, a z hľadiska liečby by bolo vhodné vedieť, o ktorý typ kryštálu ide. Kryštalizácia cystínu je urýchlená v kyslom prostredí, naopak u iných typov kameňov sa kryštalizácia v tomto prostredí spomaľuje. Šteňatá, ktoré majú rodičov prenášačov, by mali byť vyšetrené čo najskôr, pretože skoré nasadenie liečby (a tiež vhodná diéta) môže pomôcť pri redukovaní vytvárania močových kameňov.
Cystinuria je diagnostikovaná pomocou identifikácie charakteristických kryštálov v moči. Cystín môže byť identifikovaný v moči už v dvoch dňoch veku. U nás sa choroba diagnostikuje chemickým rozborom moču, nie staršieho ako dve hodiny. Vyšetrenie moču v prípade močových kameňov však nemusí stačiť. V prípade výskytu celistvého kameňa, v moči nemusia byť voľné kryštáliky vôbec prítomné. Jeho prítomnosť odhalí RTG alebo sonografické vyšetrenie. Ak by bol kameň operatívne odstránený, mal by byť podrobený chemickej analýze vzhľadom k nasledujúcim preventívnym opatreniam. Chemický rozbor moču však neodhalí prenášačov tejto choroby. Vďaka veterinárnej výskumníčke p. Paule Henthorn na Pennsylvánskej univerzite veterinárnej medicíny, je možné teraz určiť prenášača (i zdravého alebo chorého jedinca) pomocou DNA testu, za použitia veľmi malej krvnej vzorky.
zdroj:
http://vetprof.com
http://www.veterina-info.cz
]]>
Katarakty
Katarakt je strata priehľadnosti očnej šošovky, tzv. zákal. Ostré videnie môže byť obmedzené len na malú plochu šošovky, alebo môže dôjsť k úplnej strate zraku pri obojstrannom úplnom zákale. Malé katarakty majú malý vplyv na videnie psa. Primárne katarakty sa vyskytujú u niektorých plemien, iným plemenám sa vytvárajú sekundárne po iných dedičných chorobách ako atrofia sietnice alebo glaukóm.
Veľa kataraktov je dedičných. Nededičné katarakty sa objavujú tiež ako výsledok iných chorôb, traumy, otravy alebo metabolických chorôb.
Genetika dedenia tejto choroby nie je definovaná, pravdepodobne je dedená autozomálne recesívne s výskytom v ktoromkoľvek veku zvieraťa.
Ak sa Vám zdá, že pes má problémy s videním a/alebo si všimnete zmenu farby zrenice, pôjde pravdepodobne o katarakt. Veterinár diagnostikuje túto chorobu pomocou ophtalmoskopu. Býva často diagnostikovaná pri rutinnej prehliadke , pričom pes nemusí vykazovať známky zhoršeného videnia.
Katarakty bývajú odstránené chirurgicky. Rozhodnutie, či odstrániť alebo neodstrániť katarakt, záleží na viacerých faktoroch, akými je napríklad: progresívnosť kataraktu, stupeň zhoršenia videnia a temperament psa.
Ektropium
Ektropium je defekt tvaru viečka, pri ktorom dochádza k jeho vytáčaniu smerom von. Viečko je uvoľnené, dochádza k abnormálnej expozícií oka, čo často vedie k jeho podráždeniu.
Je pravdepodobné, že ektropium je viazané na viac génov (polygénna dedičnosť), ktoré ovplyvňujú kožu a iné štruktúry, ktoré vytvárajú viečka. U ťažkých plemien sa stáva, že stredná časť spodného viečka je často postihnutá ektropiom, kdežto v kútikoch oka sa môže vyskytnúť entropium.
Psi postihnuté ektropiom sú náchylné na alergické alebo bakteriálne zápaly spojiviek (zápal tenkej membrány, ktorá pokrýva povrch oka a vnútorné okraje viečok). Tiež sa u nich môže vyvinúť syndróm suchého oka (keratoconjunctivitis sicca) v dôsledku zníženej možnosti vlhčenia oka a čistenia rohovky.
Psi s ektropiom bežne majú zhnisané sliznaté výlučky v kútikoch oka, začervenalé exponované spojivky a zníženú produkciu sĺz. Okrem iného na stanovenie diagnózy sa používa Schirmerov slzný test.
So stredne ťažkým ektropiom sa nespája žiadne liečenie. Ak sa vyskytnú druhotné problémy, ako zápal spojiviek, liečia sa tie. Ťažšie ektropium, ktoré vedie k chronickým problémom spojeným s dráždením oka, je chirurgicky eliminované odstránením malého kúska tkaniva z okraja očného viečka, čím spodné viečko nadobudne správny tvar. Ektropium, ako genetická vada, by mala byť eliminovaná výberom jedincov, ktorí ňou netrpia.
Entropium
Entropium je vtáčanie očného viečka do vnútra oka, najčastejšie spodného viečka. Toto dráždi povrch oka (rohovku) a v konečnom dôsledku môže spôsobiť zhoršenie zraku.
Entropium patrí medzi vrodené choroby. Jeho dedičnosť je ovplyvnená niekoľkými génmi podobne ako v prípade ektropizmu.
U nášho plemena postihuje, ako už bolo spomenuté, kútiky oka (pozorované v americkom chove). Zvyčajne sú postihnuté obe oči. Na Slovensku bolo najčastejšie pozorované entropium spodného viečka, vyskytujúce sa zväčša na jednom oku. Choroba sa prejaví zvyčajne pred dovŕšením prvého roku psa. Entropium spôsobuje slzenie a zrýchlené mrkanie. Pes môže byť citlivý na svetlo a môže si škriabať okolie očí. Chronické podráždenie, spôsobené vtočeným viečkom, môže spôsobiť hnisavý zápal rohovky a zjazvenie, ktoré je bolestivé, a ak nie je liečené, môže poškodiť zrak a viesť k úplnej slepote.
V závislosti na stupni podráždenia rohovky a dĺžke trvania, sa prejavujú aj iné príznaky. Veterinár na stanovanie stupeňa entropizmu použije fluorescenčné farbivo, ktoré má odhaliť prípadný hnisavý zápal rohovky.
Entropium môže byť odstránené chirurgicky. Ak je to možné, je najlepšie počkať s operáciou, kým pes dospeje, pretože dovtedy sa všetky tvárové štruktúry menia a rastú. Občas býva potrebné previesť viac ako jednu operáciu - je lepšie postupovať v odstraňovaní po menších krokoch.
Entropizmu je možné predísť vhodným selekčným chovom s vyraďovaním postihnutých jedincov. Vyskytuje sa zriedkavejšie ako vyššie spomínané ektropium a jedince trpiace jednou z týchto vád sú z chovu vyraďované.
Tretie viečko
Tretie viečko je trojuholníková štruktúra vo vnútornom kútiku oka, ktorá občas môže čiastočne zakrývať oko. Má dôležitú úlohu pri chránení povrchu oka a pri produkcií sĺz.
Často dôjde k vychlípeniu jej žľazy (produkuje slzy), ktorá sa v prvotných štádiách môže vrátiť na pôvodné miesto, ale nedá sa vylúčiť recidíva. Pri vychlípení dochádza k treniu rohovky.
Nebolo potvrdené, žeby táto choroba bola dedičná, avšak plemeno patrí k tým s predispozíciou k nej.
Riešením je chirurgické prišitie žľazy do vnútra tretieho viečka. Nedoporučuje sa jej odstránenie, pretože žľaza produkuje 30 až 60% sĺz a jej odstránením by sa mohol vyvinúť syndróm suchého oka. Odporúča sa postihnuté jedince do chovu nezaraďovať.
zdroj : http://www.upei.ca/
]]>
Lymská borelióza
Pôvodcom je baktéria spirochéta Borrelia s rôznou variabilitou. V posledných rokoch sa stala najčastejšou kliešťami prenášanou zoonózou v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Prenášačom sú kliešte, v našich podmienkach kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Premorenosť kliešťov na Slovensku boréliou je priemerne asi 10%, v niektorých ohniskách môže byť vyššia. Dôvod, prečo sa boreliózou stále zaoberajú vedci (hoci jej objavenie je datované k roku 1984) je ten, že u psov najčastejšie prebieha bez zjavných príznakov ochorenia a možno ju dokázať len prítomnosťou protilátok.
Prenos borélií z kliešťa na hostiteľa sa uskutočňuje počas cicania krvi po 36-48 hod od pricicania kliešťa. Objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s rezistenciou organizmu. Klinické prejavy, ak nastanú, sa objavujú po 2-5 mesiacoch, rýchlejšie u šteniat ako u dospelých psov. Ochorenie začína náhle , hlavnými klinickými príznakmi sú bolesti, opuchy, zápaly kĺbov končatín s prejavmi striedavého krívania, horúčka, nechutenstvo, malátnosť, letargia, depresia a nekoordinovanosť pohybov. Zdurenie a zápaly lymfatických uzlín v zákolennej jamke a za lopatkou sú časté. Erytém, pomerne častý u ľudí je zriedkavý. Podávajú sa širokospektrálne antibiotiká, ktoré sú efektívne najmä v počiatočnom štádiu infekcie. Najčastejšie sa ordinuje tetracyklín po dobu 14 dní ; klinické zlepšenie sa dostaví po 3 - 4 dňoch a príznaky vymiznú po 7 dňoch.
K prevencii patrí najmä vyhýbanie sa ohnisku nákazy a používanie antiparazitárnych prípravkov (obojky, spreje, spot-on). Po návrate z vychádzky psa dobre prezrieme a zozbierame neprisaté kliešte a odstránime už prisaté. Ak sa podarí kliešťa dokonale odstrániť do 24 hodín po zaklieštení, pravdepodobnosť infekcie je malá. Názory veterinárov na vakcináciu sa líšia, ale pozorovanie ukázali, že výskyt lymskej choroby u nevakcinovaných psov v endemických oblastiach je 5-násobne vyšší ako u vakcinovaných psov. Vakcína proti lymskej chorobe Biocan B, ktorú vyrába spoločnosť Bioveta, a. s. ako jediná z dostupných vakcín na slovenskom trhu obsahuje antigény B. afzelii a B. garinii, ktoré sú na Slovensku najviac rozšírené. Vakcináciu je vhodné ukončiť pred najvyšším sezónnym výskytom kliešťov, hlavne na jar. Vakcinovať sa môžu šteňatá od 12. týždňa, pri primovakcinácii je potrebná revakcinácia o 14-21 dní. Pre trvalú imunitu je potrebná každoročná revakcinácia.
Babezióza
Babezióza je krvné ochorenie, ktoré spôsobujú jednobunkové parazity. Napádajú červené krvinky. Aj keď ľudia ochorejú zriedka, pre zvieratá ochorenie často končí smrteľne. Psy napádajú tri druhy babézií. Prvým je Babesia canis, druhým menej rozšírená Babesia gibsoni a tretím druhom je malá babézia Babesia microti–like, nedávno pomenovaná ako Theileria annae. V Európe je pôvodcom psej babeziózy druh Babesia canis canis, ktorú podľa doterajších poznatkov prenáša pijak lužný (Dermacentor reticulatus).
Diagnóza sa stanoví na základe klinických príznakov a epidemiologickej anamnézy, v neposlednom rade podľa krvného vyšetrenia. Inkubačná doba je 1-3 týždne po pricicaní infikovaného kliešťa. Môže sa prejavovať širokým spektrom klinických príznakov a v rôznej intenzite, od akútnej formy spojenej so šokom z rozpadu červených krviniek až po formu bezpríznakovú. Prvým príznakom akútnej formy je vysoká telesná teplota nad 40 oC, nechutenstvo, odmietanie potravy, nezáujem o okolie. Spočiatku sa objaví bledosť slizníc, ktorú čoskoro vystrieda žltačka. Typickým sprievodným znakom je tmavohnedý moč. Ak sa zviera nelieči, uhynie na celkovú vyčerpanosť a zlyhanie obličiek. Pri ľahkých formách sa zviera môže spontánne vyliečiť, avšak aj po liečbe babézie v malom počte pretrvávajú v krvi. Hovoríme o nesterilnej imunite. Liečba babeziózy je namierená na eliminovanie alebo zredukovanie parazita v krvi a zvrátenie anémie. Pri včasnej terapii je prognóza väčšinou veľmi dobrá, bez komplikácií. Na liečbu psej babeziózy sú odporúčané lieky, ktorým sa hovorí antiprotozoiká, ale v praxi ich veterinárni lekári pre možnú koincidenciu, teda spoločný výskyt s anaplazmózou a pre zamedzenie možnej ďaľšej infekcie kombinujú s antibiotikami.
O babezióze môžeme uvažovať, ak sa pes sa pohyboval v endemickej oblasti, za ktoré považujeme juhovýchodné a južné regióny Slovenska v miestach rozšírenia pijaka lužného, a to v okolí riek Moravy, Dunaja, Ipľa, na východe pozdĺž Bodrogu, Latorice a Laborca. Babezióza psov sa sporadicky vyskytuje aj v Slovenskom krase, kde sa nachádza jeho ďalší prenášač pijak stepný. Prvé prípady u psov začínajú hneď po zídení snehu, kulminuje v apríli a postupne ustupuje asi do polovice júna s letnou prestávkou. Opätovne sa v menšej miere objaví v septembri až novembri.
Proti babezióze na rozdiel od boreliózy neexistuje žiadna vakcinácia, treba sa zamerať na prevenciu, ktorá je zhodná s prevenciou proti borelióze.
Zdroj:
http://www.bioveta.sk
http://quark-e.imladris.sk
]]>
Pes má žalúdok umiestnený horizontálne. Môžeme si ho predstaviť ako balón upevnený v dvoch bodoch v horizontálnej rovine. Keď ho naplníme a začneme s ním kývať (čo sa deje keď pes beží, alebo vystrája) veľmi ľahko sa pretočí a tým sa zauzlia jeho konce. Je to len veľmi, veľmi laický pohľad na problém torzie, len kvôli predstave.
Torzia žalúdka vzniká podobným mechanizmom ako zdutie u dobytka. Potrava, ktorá sa dostane do žalúdka, môže vytvoriť plyny, čím sa objem žalúdka enormne zväčší a pri pohybe sa následne samotný žalúdok môže otočiť. Tým sa zaškrtia cievy, vzniká cievny kolaps a znemožnenie peristaltiky. Hlavné riziko v podstate tvorí potrava, z ktorej sa vo veľkej miere tvoria kvasnými procesmi plyny. A z čoho sa kvasením vyrába pivo a ražná? Z obilnín. Takže ak je pes kŕmený granulami, v ktorých je priveľa obilnín a málo kvalitných bielkovín, je väčšia pravdepodobnosť na vznik torzie. Tú môže spôsobiť aj zožlknutý, pokazený tuk v krmive.
Aj keď je psovi podávaná kvalitná potrava, pri zvýšenom príjme tekutín, ak je brucho "napchaté do prasknutia" a pes behá a skáče, opäť môže dôjsť k torzii.
Torzia žalúdku sa prejavuje postupne 18-mi príznakmi:
1/ zväčšenie objemu brucha
2/ na pohmat ztuhnuté brucho
3/ brucho bolestivé na dotyk
4/ zvracanie peny alebo tekutiny
5/ neúspešné pokusy o zvracanie
6/ zrýchlené prehĺtanie (aerophagia)
7/ nadmerné slinenie
8/ zrýchlené dýchanie
9/ nadmerné pitie
10/ nechutenstvo
11/ červené alebo bledé ďasná (teda nie prirodzene ružové)
12/ nahrbený postoj v stoji alebo v ľahu
13/ ľah či sed v nezvyklých polohách
14/ pozícia, pri ktorej je predok pri zemi a zadok hore
15/ zvíjanie sa
16/ vyhľadávanie skrytých (tmavých) miest
17/ neprirodzene kľudné chovanie
18/ letargia
Príznaky nasledujú veľmi rýchlo za sebou a jedinou pomocou je včasné vyhľadanie poučeného veterinára! Pri podozrení na torziu žalúdka u vášho psa konajte okamžite. V žiadnom prípade návštevu veterinára neodkladajte na ráno.
Názory chovateľov sa líšia v tom, či je lepšie kŕmiť granulami, surovým, alebo vareným mäsom. Bolo by zavádzajúce napísať, že granule alebo mäso spôsobujú torziu.
Rozhodne sa netreba plašiť, ale v lete pokiaľ necháte postáť dlhšie granule s nejakým vývarom, kde bola zelenina, môžu sa vo zvýšenej miere tvoriť plyny.
Ďalšou kapitolou sú psy, ktoré majú nedostatok tráviacich kyselín, zle trávia. V takých prípadoch môže byť torzia následnou komplikáciou.
Na druhú stranu nedá mi nespomenúť psa, ktorý je kŕmený kyslým mliekom, kukuričným šrotom a zvyškami potravín. Samozrejme o torzii nemá majiteľ ani potuchy a psovi sa darí pri najlepšom zdraví už viac ako 8 rokov pri nezmenených stravných návykoch. Podobne sú kŕmené aj mnohé psy na salašoch len srvátkou a čerstvým chlebom a tiež sa im darí dobre.
Zrejme platí staré známe: že chorobnosť je priamo úmerná starostlivosti majiteľa.
PREVENCIA:
V prípade kŕmenia granulami je potrebné vybrať kvalitnú značku granúl, kde obsah bielkovín nie je nastavovaný bielkovinami pre psa nestráviteľnými. Granule je lepšie podávať namočené, zaliate teplou vodou, aby granule napučali, ale nie, aby z nich bola kaša. Je to dôležité hlavne pri kŕmení veľkých plemien. Najčastejšia príčina úhynu írskych vlkodavov je torzia žalúdka, a dlhodobým sledovaním prípadov torzie u vlkodavov sa ukázalo, že veľmi často vzniká po skŕmení suchých granúl.
Tiež si treba dávať pozor, hlavne v lete, a nekupovať granule a konzervy vystavené priamemu slnečnému svetlu.
Z odborných kruhov som sa dozvedela ešte jeden pohľad na torziu žalúdka, ktorý sa mi zdá najpravdepodobnejší. V časoch, keď ešte žiadne psie granule neexistovali, nebolo počuť ani o torzii žalúdka. Podľa niektorých odborníkov je to tým, že vtedy psy prijímali klasickú stravu, ktorá obsahuje veľký podiel vody a preto má svoju primeranú hmotnosť. Žalúdok tak pravidelne dostal určitú záťaž nielen z pohľadu biochemického, ale aj fyzikálneho (zámerne nepíšem fyziologického). Hmotnosť potravy totoiž pri činnosti žalúdka zaťažovala celý závesný aparát žalúdka, ktorým je upevnený v dutine brušnej. Tento závesný aparát je tvorený tkanivami, ktoré sa tréningom spevňujú a urdžujú si svoju pružnosť.
Dnes, v dobe "GRANULOVEJ" dostáva psí žalúdok podstatne menej vážiacu potravu, a teda závesný aparát žalúdka je aj podstatne menej trénovaný. So stúpajúcim vekom psa strácajú tkanivá držiace žalúdok svoju pružnosť a o to viac je žalúdok náchylný na pretočenie. Ja preto mojim psom dávam okrem granúl aj klasickú potravu, aj keď len 1-2x do týždňa. Vtedy im doprajem, nech si naplnia bruchá a potrénujú žalúdočný závesný aparát.
Veterinári a skúsení chovatelia ako prevenciu pred vznikom torzie žalúdka odporúčajú:
Ø kľud po jedle, žiadne behanie, skákanie na dvere, vítanie príchodzích vyskakovaním a pod.
Ø misky s vodou a kŕmením umiestniť do výšky hrudníka, nie na zem
Ø nedovoliť psovi "nachliapať" sa veľa vody naraz; zvlášť nebezpečné je to v prírode z potoka, kde ešte psovi trčí zadok hore brehom a hlava je dole v potoku; rozumnejšie je na vychádzky nosiť psovi vodu vo fľaši
Ø neskrmovať miešanú potravu - teda granule zmiešané s vareným doplnkom (cestoviny, ryža, mäso)
Ø nikdy!!! neskrmovať už nakvasenú potravu (ak pes nedoje namočené granule alebo varenú stravu a nechá sa mu to v miske celý deň)
Ø nekŕmiť niekoľko hodín pred pohybovou aktivitou, či pred jazdou autom
Ø nekŕmiť aspoň hodinu po výraznej pohybovej aktivite
Ø pri manipulácii s ležiacim psom neprevaľovať psa z boka na bok cez chrbát, ale v prípade nutnosti cez brucho
Ø včas si zaistiť skúseného veterinára, ktorý je ochotný zakročiť v akúkoľvek dobu
Torzia sa dá predpokladať u všetkých veľkých psov s hlbokým hrudníkom. Objavila sa však aj u írskych setrov a operovaná bola aj u jazvečíka a malého bradáča. Na poprednom mieste, bohužiaľ, stoja nemecké dogy. Na otočenie žalúdka už uhynulo niekoľko bobtailov, a to na základe nesprávneho otáčania psa na česacom stole cez chrbát.
Keďže torzia neobchádza ani hovawartov, je dobré túto pohromu poznať, vedieť jej predchádzať a v tom horšom prípade včas rozoznať príznaky, čo môže nášmu psovi zachrániť život.
Ani absolútnym dodržovaním všetkých odporúčaní nebudeme mať 100% istotu, že nášmu miláčikovi torzia nehrozí. Riziko však bude podstatne menšie.
Torziu nemožno podceňovať a pri prvom podozrení je absolútne nevyhnutné sa obrátiť na veterinára. Najlepšie takého, ktorý o tomto onemocnení vie a ktorý je vybavený na operačný zákrok. Pre takéto prípady je potrebné mať možnosť veterinárovi kedykoľvek telefonovať, či v dennú, či v nočnú hodinu.
Zo skúseností chovateľov, veterinárov a účastníkov internetovej konferencie "canis" zozbierala a zostavila Martina Babíková www.hovawart.sk
]]>
Túto metódu môžu vykonávať len PennHIP certifikovaní veterinári, snímky sú zasielané do analytického centra na posúdenie a všetky dáta sú uchovávané v databáze, slúžiacej na zistenie celosvetovej situácie u jednotlivých plemien. Otcom metódy, ktorá je používaná od roku 1983 je Dr. Gail Smith z Pennsylvánskej univerzity. Pôvodne univerzitný výskum prerástol v neziskovú organizáciu PennHIP.
Metóda je založená na získaní troch rôznych RTG snímkov:
Distrakčného - kedy bedrové klby sú "vytiahnuté" z kĺbovej jamky, pes je v pozícii na chrbte s nohami vertikálne umiestnenými
Kompresného - kedy bedrové kĺby sú "zatlačené" do kĺbovej jamky, pozícia je rovnaká ako v predchádzajúcom prípade
Ventrodorsálneho - poloha zhodná z polohou používanou na zistenie DBK pre FCI
Distrakčná poloha slúži na získanie distrakčného indexu DI = d/r, kde d je vzdialenost medzi centrom kĺbovej hlavice a centrom kĺbovej hlavice pri distrakčnom náhľade a r je polomer kĺbu.
Kompresná poloha poskytuje informáciu o zhodnosti kĺbovej jamky a hlavice.
Ventrodorsálna poloha zachytí artrotické a degeneratívne zmeny kĺbu.
DI je číslo medzi 0 - 1, kde 0 predstavuje pevne uchytené kĺby a 1 naopak príliš voľné. Bolo preukázané, že kĺby s indexom DI pod 0,3 nevykazovali žiadne známky DBK. Samozrejme, nie všetky kĺby s indexom väčším ako 0,3 mali prejavy DBK. Platí však pravidlo, že so stúpajúcim DI rástla pravdepodobnosť výskytu DBK v dospelosti (36 mesiacov).
Najvýznamnejším plusom tejto metódy je, že DI hodnota sa s vekom mení oveľa menej ako napr. vyhodnotenie DBK bežným spôsobom, kde je veľmi výrazná zmena medzi štvrtým a dvadsiatym štvrtým mesiacom veku psa.
DI je špecifický pre dané plemeno. Napríklad labradorský retriever s indikovaným DI 0,5 má menšiu pravdepodobnosť vývinu DBK v dospelosti ako nemecký ovčiak s rovnakým DI.
Na Slovensku zatiaľ žiaden veterinár neposkytuje vyšetrenie pomocou PennHIP metódy. V Českej Republike sú dvaja veterinári, obaja pôsobiaci na VFU v Brne. Sú to MVDr. Alois Nečas a MVDr. Josef Zatloukal. Tiež môžeme nájsť veterinára v Poľsku, Maďarsku i v Rakúsku.
Zdroj: http://www.pennhip.org/
]]>